Táto oblasť lemujúca rieku Latorca pochádza z doby kamennej a podľa vykopávok tu ľudia žili v dobe železnej, bronzovej a rímskej doby barbarskej. Keď sa Leles prvýkrát písomne spomínal v roku 1220, stále existoval ako Lelez. V roku 1180 tu bolo založené opátstvo, ktoré prežilo až do tatárskeho vpádu. Po tatárskom vpáde sa viera vrátila a Leles sa opäť stal panským centrom. Toto miesto je nielen rodiskom historickej, ale aj kultúrnej hodnoty. Leles bola dedina na pomerne šťastnom mieste. Okrem vinohradníctva, pestovania plodín na ornej pôde a chovu zvierat v okolí viedla dokonca aj obchodná cesta, ktorá viedla k rozvoju malého mesta. Takmer sedemsto rokov starý gotický rímskokatolícky kostol a vyše dvesto rokov starý reformovaný kostol láka aj veriacich z okolitých osád. Zo všetkých pamiatok je však najznámejší impozantne veľký kláštor Premontrei, a to aj pre ľudí spoza hraníc, ktorí chcú vidieť turistický ruch Leleszu. Na okraji mesta stojí najstarší kamenný most v Karpatskej kotline. Biskup Boleszló založil v období kráľa Bélu III. (1180) opátstvo. Tak sa stalo prepoštstvom (cirkevným správnym centrom) a celý región patrilo pod prepošstvom od Kráľovského Chlmca po Velkých Kapušan a Čiernej až po Vajdácsku. Kláštor Leles je najstarší a najväčší kláštor v regióne. Monumentálny komplex budov pomerne dobre odolal skúške času, no kostol zasvätený Svätému krížu v opátstve Leles bol zničený počas tatárskeho vpádu. Po ústupe Tatárov bol čoskoro obnovený a Leles zostal prepoštom. Gotické fresky Kaplnky svätého Michala zo 14. storočia, ktoré sú súčasťou kláštora, sa našťastie zachovali a možno ich opäť vidieť. Môže za to rád Premontrei, ktorý zrekonštruoval interiér kaplnky. Rád fungoval s väčšími či menšími prestávkami až do roku 1787, kým ho Jozef II. spolu s mnohými ďalšími rádmi nerozpustil. Komunizmus sa nevyhol ani Lelesu. V kláštore sídlilo poľnohospodárske odborné učilište a kaplnka slúžila ako sklad hnojív. V roku 1994 boli zničené priestory ako aj okolie kláštora vrátené do vlastníctva Premontreiánov, ktorí sa dodnes starajú o zachovanie tu videných hodnôt pre potomkov. Gotický most dlhý 70 metrov a široký 5 metrov je sotva badateľný. Deväťjamkový most je zrejme najpatinovanejším mostom v Karpatskej kotline. Vzdutia po regulácii koryta vyschli, a tak pri maximálnych zrážkach či náhlom topení snehu môžeme nájsť vodu pod mostom. Sochu svätého Gottharda sem umiestnili mnísi v 18. storočí a podľa mosta dostal svätec aj meno. Názov sa zachoval, ale socha zostala na mieste len do roku 1948. Zvláštnosťou mosta je, že napriek svojmu veku je stále použiteľný, len s toľkými obmedzeniami, že po ňom nemôžu prechádzať motorové vozidlá. Kontakt adresa: 076 84 Leles, Slovensko tel.číslo: +421 56 636 23 23