Streda nad Bodrogom – Slovensko

Na úpätí andezitového kopca stúpame na najvyšší bod Medzibodrožia - Tarbucka (277,5 m n. m.). V hornej časti je anténa vysielača. Tarbucka je európska chránená a prírodná rezervácia. Karafiáty neskoré (Dianthus serotinus) pochádzajú len z rovín východného Slovenska. Z kopca vidíme panorámu mesta Streda nad Bodrogom, kopcov vypínajúcich sa nad Viničkách, slovenskú časť tokajského predhoria, kde sa vyrába známy tokajský nektár. Na obzore vidíme Zemplínske pohorie (súčasná maďarská časť bývalého Tokajsko-prešovského pohoria), od Tokaja po Sátoraljajhely. Neďaleká prírodná rezervácia Tajba je domovom korytnačky močiarnej (Emys orbicularis), ktorá kladie vajíčka na piesočnaté pobrežie. Tajba je vlastne úsek bývalého koryta Bodrogu, dlhý asi 3 kilometre a široký 150 metrov. Je to biotop, kde sa korytnačka močiarna aj dnes aktívne rozmnožuje. To všetko je v rámci Slovenska takmer výnimočné. Korytnačka močiarna je jedným z pôvodných druhov fauny Slovenska a jediným druhom korytnačky v strednej Európe. Jeho prirodzené biotopy v posledných rokoch výrazne ohrozujú veľké suchá. Rezervácia je bez prirodzeného zásobovania vodou, takže je závislá od dažďa. V období sucha sa veľká časť sedimentu rozpúšťa s pôdou, takže korytnačky migrujú do okolitých stojatých vôd. Medzitým sú veľmi zraniteľní. Jeden z motýľov Bodrogu, miestnymi nazývaný Malogya, poskytuje návštevníkovi výborný výhľad na tamojšiu kolóniu sivého stroja, hniezdiaceho na vysokej letnej korune, hneď vedľa osady, ktorá je už sama o sebe jedinečná. Nájdete tu aj rakytníka, výra malého, trstenica, bradavicu či hnedú lúku v tŕstí, no počuť aj typické bzučanie hýla. Na okraji osady sa nachádzajú významné archeologické náleziská, v ktorých sa našli mnohé pozostatky pravekých spoločenstiev, nehovoriac o včasnohistorických osadách a hrobkách. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1260 s názvom Zeredahel. Mnohé zachované pamiatky svedčia o tom, že v priebehu 18. storočia prešla výrazným rozvojom, v tom čase bola osada mestečkom a zároveň sa stala centrom Zemplínskej župy