Územie bolo podľa župnej monografie osídlené od pradávna a už v čase dobývania tu bolo sídlisko. Počas Rákóczyho vojny za nezávislosť bola na okraji obce bitka a v roku 1888 povodne a požiare spôsobili veľké škody. Dátum výstavby jeho rímskokatolíckeho kostola nie je známy. Patrí sem aj Boli major a mohol sa nachádzať pri obci Boľ, na mieste vinohradu Raškovce, zničenej dediny Bolyráska, ktorá sa datuje od 60. rokov 14. storočia do 16. storočia. do začiatku 19. storočia patrila Pányiakom, v roku 1506 Ferencovi Semseyovi a v roku 1528 Miklósovi Túróczymu. Medzi chránenými územiami tu nájdeme oblasť Latorca Natura 2000, ako aj rezerváciu rašelinísk Bólyi na okraji obce Kráľovský Chlmec. V nive Latorce sa vyskytujú rôzne druhy volaviek: okrem bežnejšej volavky popolavej aj vzácnejšie a ohrozenejšie volavka a volavka červená. Na lov drobných rybiek sa rybárik prispôsobil, potravu si získava pádom do vody, dlho pred ňou sediaci pred konármi siahajúcimi k vode. Žije pozdĺž rieky Latorca a jej prítokov, len na miestach s čistou vodou a dokáže prežiť tam, kde je aj pobrežie v dobrom stave. Je to jedno z najzachovalejších rašelinísk Tiszahátskej planiny so vzácnymi prírodnými jelšovými otvorenými lesmi, v ktorých sa hojne vyskytuje ostriež západný - Molia caerulea. Oblasť bola vyhlásená za chránenú v roku 1967. Rozkladá sa na ploche 136 351 m2. Rezervácia slúži ako vedecko-výskumná plocha.